Viac sa o ta3konferencii Energetická kríza dozviete v príspevkoch nižšie.
Prežije Európa zimu a ako je pripravené Slovensko? Konala sa energetická konferencia ta3
ta3 konferencie: Na vysoké ceny energií doplatia firmy a samosprávy v budúcom roku
Energetická konferencia ta3: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami
ta3 konferenciu Energetická kríza si môžete pozrieť aj na Youtube kanáli Televízie ta3.
Aké témy odzneli na energetickej konferencii?
Energetická konferencia: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu narušila svetové energetické trhy a spôsobila najväčší nárast cien energií od 70. rokov minulého storočia. Ceny ropy, plynu a elektriny sú oproti minulým rokom vyššie o desiatky až stovky percent a situácia sa bude s blížiacou sa zimou len zhoršovať. Navyše, kým vlády tlačia na hromadenie zásob, trh, ktorý si prešiel tento rok peklom, prestáva postupne fungovať. Ďalšími krokmi sú preto vládne intervencie, znárodňovanie energetického priemyslu a snahy o zmenu fungovania súčasného systému, ktorých zavedenie do praxe je však zatiaľ v nedohľadne.
- Doobedný diskusný panel č. 1: 9:00 – 10:30
- Doobedný diskusný panel č. 2: 10:45 – 12:00
- Poobedný diskusný blok č. 1: 13:00 – 14:30
- Poobedný diskusný panel č. 2 – 14:45 – 16:00
Doobedný diskusný panel č. 1: 9:00 – 10:30
Téma: Prežije Európa zimu bez obmedzení dodávok plynu? Ako je na to pripravené Slovensko?
Európania znížili podiel ruského plynu z takmer 40 na 10 percent. Štáty, firmy aj obyvatelia majú priestor na ďalšie úspory, ku ktorým ich budú motivovať vysoké ceny. Najnovšie štúdie hovoria, že EÚ môže prežiť bez ruského plynu, ak zníži spotrebu o 15 alebo 20 percent.
Pokiaľ zima nebude extrémne silná, nedôjde k veľkému nedostatku a budeme schopní šetriť, tak by sme to mali zvládnuť. Európsky trh potom ukáže, že si vie poradiť bez ruského plynu.
Ako veľmi sa zvýšia naše faktúry za energie?
Firmy už doplácajú na pomalú pomoc zo strany štátu. Aký bude ich ďalšie fungovanie v čase zdecimovaného trhu s energiami?
V súčasnosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už má od teplárov približne 490 cenových návrhov. Priemerný nárast ceny tepla pre domácnosti? je okolo 94 %. Ako to v reálnych peniazoch vyzerá pre priemernú domácnosť v bytovke?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už intenzívne rokuje s ministerstvom hospodárstva a so zástupcami teplárov. Regulačný úrad navrhol mimoriadne opatrenie v podobe zastropovania maximálneho percenta navýšenia cien tepla na budúci rok. Nepokryté náklady by sa potom mohli teplárenským spoločnostiam vyplácať v ďalších rokoch, alebo by ich jednorazovo preplatil štát. Úrad navrhuje, aby medziročná zmena ceny tepla by mohla byť nanajvýš o 25 %.
9:00 – 9:15 otvorenie konferencie Karol Hirman, minister hospodárstva SR
9:15 – 10:30
Panelisti:
Robert Hajšel, europoslanec, člen Výboru ITRE, Európsky parlament
Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka energetickej divízie skupiny Veolia
Ján Palenčár, viceprezident Slovenského živnostenského zväzu (dopady energetickej krízy na malé a stredné podniky a opatrenia, ktoré firmy urobili ako prípravu na ďalšie mesiace)
Michal Kaliňák, Združenie miest a obcí Slovenska (dopad krízy na samosprávy)
Coffee break: 10:30 – 10:45
Doobedný diskusný panel č. 2: 10:45 – 12:00
Téma: Plynárenstvo sa pripravuje na najťažšiu zimu od roku 2009
Väčšina poklesu dopytu príde z energeticky náročných sektorov a sektorov náročných na plyn, ako sú chemický, oceliarsky, keramický priemysel, výroba iných materiálov a hnojív. Priemyselná výroba už v týchto odvetviach začala výrazne klesať. Pokles produkcie a jeho dominový efekt na ceny, trh práce a spotrebiteľskú dôveru prehĺbi recesiu v rokoch 2022 až 2023 a spomalí následné oživenie. Ceny zemného plynu v roku 2023 mierne klesnú, čo však bude do značnej miery prameniť z obmedzení kapacít v energeticky náročnom priemyselnom sektore, čo zabráni silnému oživeniu ekonomiky pred rokom 2024.
Cenový strop ako riešenie pre Slovensko?
Ako reaguje priemysel na aktuálnu situáciu?
Aké máme možnosti do budúcna?
Energetická kríza okrem diverzifikácie dodávok plynu zo zahraničia nanovo otvára diskusiu aj o domácej ťažbe plynu na Slovensku. Ťažiari prednedávnom predstavili zámer nových prieskumných vrtov na západnom Slovensku, od ktorých si sľubujú nájdenie nových ložísk.
Kým v súčasnosti sa na Slovensku ťaží v priemere okolo 65 miliónov m3 zemného plynu, v minulosti to bolo výrazne viac. Domáca ťažba sa niekoľko desaťročí držala na úrovni medzi 500 mil. m3 až jednou miliardou m3 a päť rokov prevyšovala aj hranicu jednej miliardy. Spotreba plynu na Slovensku sa pritom aktuálne pohybuje na úrovni zhruba piatich miliárd m3 ročne.
- aké možnosti ťažiari vidia na západnom Slovensku,
- čoho sa týka projekt na východe krajiny,
- čo obnáša prieskum a ako vyzerá realizácia ťažobných vrtov.
Preorientovanie sa na iné zdroje energií a následky vojny tu budú dlho. Táto zima preto bude výzva, no tá v roku 2023 môže byť ešte horšia.
Ako nákup plynu momentálne vyzerá?
Stále viac veľkých podnikov na Slovensku ohlasuje buď hromadné prepúšťanie, zastavenie či prerušenie výroby a majú zásadné, už existenčné problémy. Ako by sa energetická kríza mala riešiť pre priemysel ?
V akom časovom horizonte by dodávky ruského plynu mohli reálne úplne nahradiť LNG terminály či plyn z Nórska?
Tomáš Diósi, RWE Gas Storage
Rastislav Ňukovič, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu
Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ
Petr Bláha, generálny riaditeľ Duslo
Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ Chemosvit
Poobedný panel (13:00 – 17:00)
Poobedný diskusný blok č. 1: 13:00- 1 4:30
Téma: Ceny zemného plynu sú vysoké, aké máme alternatívy?
Európska komisia má vraj v budúcnosti dopravy jasno a fosílne palivá, medzi ktoré radí aj zemný plyn, do nej rozhodne nepatria. Zemný plyn vraj pozdrží o niečo dlhšie len na niektorých trhoch, napríklad v Poľsku, budúcnosť však patrí elektromobilom. Stále viac pritom EÚ hovorí o zelenom vodíku ako kľúčovom nosiči energie. Vraj preň v Európe vytvorí silný trh.
Obnoviteľné zdroje energie v EÚ: Aký je náš skutočný potenciál?
Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments (ceny energií na burzách, vrchol máme za sebou?)
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
(alternatívne riešenia sú však aj ekonomicky škodlivé zo strednodobého hľadiska)
Radovan Potočár, energetický analytik portálu energieportal.sk
Coffee break – 14:30 – 14:45
Poobedný diskusný panel č. 2 – 14:45 – 16:00
Téma: Využíva Slovensko dostatočne aktuálne alternatívy k fosílnym palivám? Ako efektívne míňať energie?
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilní tlak na energetickú sebestačnosť Európy, vrátane Slovenska. Odklon od ruských fosílnych palív a dôraz na obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mal byť v budúcnosti ešte výraznejší. Nečaká nás ľahká cesta, pretože na rozdiel od krajín, ako sú Švédsko, Fínsko, ale aj Lotyšsko, vo využívaní OZE výrazne zaostávame. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol na Slovensku v roku 2020 iba 17 %. Otáznik zároveň visí aj nad pôvodom OZE, pretože štatistiky smerom nahor posúva drevo a štiepka. Naša krajina má pritom podstatne väčší potenciál využívania obnoviteľných zdrojov aj bez vzniku emisií.
Efektívne využívanie energií je dlhodobo top témou Európskej únie. Aj vzhľadom na politicko-ekonomickú situáciu v mnohých krajinách exportujúcich uhľovodíky, Brusel čoraz viac tlačí členské krajiny do efektívneho nakladania s energiami. Rovnaký názor majú aj ďalšie medzinárodné energetické think tanky a inštitúcie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude v najbližších dvadsiatich rokoch najperspektívnejším investičným prostredím v energetike zvyšovanie efektívnosti.
Andrej Viceník, člen predstavenstva VÚB, a vrchný riaditeľ úseku pre firemné bankovníctvo VÚB banky
Vladimír Šošovička, predseda Slovenskej bioplynovej asociácie
Michal Mašek, projektový manažér PW Energy
Ladislav Halász, prezident Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu
Za podporu ďakujeme partnerom:
